„ Spomínam si na svojich starých rodičov a na ich prejavy viery. Nešlo o nič teologické, ale také vonkajšie prejavy, ktorými zvolávali božiu pomoc na seba, na svojich blízkych. Pamätám si na svojho starého otca, ktorý keď išiel pracovať, zložil klobúk z hlavy, zdvihol oči do neba a viac pre seba povedal: Bože pomáhaj. Išlo o také jednoduché prejavy viery. ” Týmito slovami sa prihovoril duchovný otec Jozef Hermanovský, farár v Ptičom, veriacim vo farskom kostole na 7. veľkonočnú nedeľu, kedy sa tu slávila odpustová slávnosť z titulu sviatku Nanebovstúpenia Pána. „ Človek dnešnej doby už nepozerá do neba, aby zvolával božiu pomoc, pozerá skôr, akoby chcel niečo do neba poslať. Myslíme si, že my už nepotrebujeme pomoc, požehnanie zhora. Sme tak egocentrický ladení, stávame sa ľuďmi, ktorí pozerajú len na seba. máme všetko materiálne, ale chýba nám akési cítenie. Nech je náš pohľad úprimný a upretý k tomu, kto je naším Pánom a Bohom, k tomu, ktorý nás môže požehnávať, aby náš výzor tváre nesvedčil o tom, že sme ľudia tohto sveta, tejto zeme, ale naša vlasť je v nebi, tak kde je náš zmŕtvychvstalý Pán. ”
