Sviatosť zmierenia

Sviatosť zmierenia (spoveď) je sviatosť, v ktorej nám Boh službou Cirkvi odpúšťa hriechy spáchané po krste. Boh prostredníctvom kňaza odpúšťa hriešnikovi hriechy spáchané po krste alebo od poslednej spovede skrz kňazské rozhrešenie, ak ich opravdivo ľutuje, úprimne vyznáva a má vôľu vykonať zadosťučinenie.

Spytovanie svedomia
Na prijatie tejto sviatosti pokánia a zmierenia sa treba pripraviť spytovaním svedomia vo svetle Božieho slova. Najvhodnejšie texty na tento cieľ treba hľadať v Desatore, v Pätore cirkevných prikázaní a v morálnej katechéze evanjelií a listov apoštolov – v reči na vrchu a v ponaučeniach apoštolov. (Snažím sa pozrieť na seba Božím pohľadom a nie čo si o sebe myslím ja.)

Vyznanie hriechov
Vyznanie hriechov (spoveď) nás aj z čisto ľudského hľadiska oslobodzuje a uľahčuje nám zmieriť sa s inými. Vyznaním sa človek postaví zoči-voči hriechom, ktorými sa previnil, berie za ne zodpovednosť a tým sa znovu otvára Bohu a spoločenstvu Cirkvi, aby si tak umožnil novú budúcnosť. Vyznanie hriechov kňazovi tvorí podstatnú časť sviatosti pokánia. Treba, aby kajúcnici pri spovedi úprimne vyznali všetky smrteľné hriechy, ktorých sú si vedomí po spytovaní svedomia, aj keby boli veľmi skryté, ktoré niekedy väčšmi rania dušu a sú nebezpečnejšie, ako tie, ktoré páchajú zjavne. Podľa prikázania Cirkvi každý veriaci, keď dosiahol vek usudzovania, je povinný úprimne sa vyspovedať zo svojich ťažkých hriechov aspoň raz do roka. Kto si je vedomý, že sa dopustil smrteľného hriechu, nesmie pristúpiť k svätému prijímaniu, ani keby pociťoval veľkú ľútosť, skôr, ako by prijal sviatostné rozhrešenie, ibaže by mal vážny dôvod pristúpiť k prijímaniu a nebolo by mu možné vyspovedať sa.

Zadosťučinenie
Mnohé hriechy spôsobujú škodu blížnemu. Treba urobiť všetko, čo je možné, aby sa škoda napravila (vrátiť ukradnuté veci, napraviť dobré meno toho, koho sme osočovali, odčiniť urážky). Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale neodstraňuje všetky nezriadenosti, ktoré hriech spôsobil. Hriešnik zbavený hriechu musí ešte nadobudnúť plné duchovné zdravie. Musí teda urobiť niečo viac, aby odčinil svoje hriechy; musí primeraným spôsobom „zadosťučiniť“, alebo ich „odpykať“. Toto zadosťučinenie sa volá aj „pokánie“. Pokánie, ktoré spovedník uloží (modlitba, skutky milosrdenstva, služba blížnemu, dobrovoľné odriekanie, obety a predovšetkým trpezlivé prijímanie kríža, ktorý musíme niesť) nám pomáha pripodobňovať sa Kristovi, ktorý sám raz navždy odpykal naše hriechy. Umožňujú nám stať sa spoludedičmi vzkrieseného Krista, lebo „s Ním trpíme“ (Rim 8, 17).

Vysluhovateľ tejto sviatosti
Keďže Kristus zveril službu zmierenia svojim apoštolom, biskupi (ich nástupcovia) a kňazi (spolupracovníci biskupov) pokračujú vo vykonávaní tejto služby. Keď kňaz vysluhuje sviatosť pokánia, vykonáva službu dobrého pastiera, ktorý hľadá stratenú ovcu, službu milosrdného Samaritána, ktorý ošetruje rany, otca, ktorý čaká na márnotratného syna a pri jeho návrate ho víta, spravodlivého sudcu, ktorý nehľadí na osobu a ktorého súd je zároveň spravodlivý a milosrdný, čiže je znakom a nástrojom milosrdnej Božej lásky voči hriešnikovi. Každý kňaz, ktorý spovedá, je pod veľmi prísnymi trestami viazaný zachovať absolútne tajomstvo, čo sa týka hriechov, z ktorých sa mu jeho kajúcnici vyznali. Čo kajúcnik vyznáva kňazovi, ostáva zapečatené sviatosťou tzv. spovedným tajomstvom.

Hlavné časti sviatosti zmierenia:
•   spytovanie svedomia
•   ľútosť nad svojimi hriechmi (najdôležitejšia časť)
•   silné predsavzatie nehrešiť
•   vyznanie hriechov (kňazovi) – spoveď
•   kajúci skutok (zadosťučinenie)

Duchovné účinky sviatosti pokánia sú:
– zmierenie s Bohom, ktorým kajúcnik znovu získava milosť;
– zmierenie s Cirkvou;
– odpustenie večného trestu, ktorý si človek zaslúžil za smrteľné hriechy;
– odpustenie, aspoň čiastočné, časných trestov, ktoré sú následkami hriechov;
– pokoj a spokojnosť svedomia a duchovná útecha;
– vzrast duchovných síl pre kresťanský boj.
              
Individuálne a úplné vyznanie ťažkých hriechov, po ktorom nasleduje rozhrešenie, je jediným riadnym prostriedkom zmierenia s Bohom a s Cirkvou. (KKC 1422-1498)
 
V našej farnosti sa vysluhuje sviatosť zmierenia vo farskom kostole v týždni pred prvým piatkom (podľa aktuálnych farských oznamov), vo štvrtky hodinu pred večernou sv. omšou počas tichej adorácie. Na požiadanie aj v inom dohodnutom termíne. V Kamienke v prvopiatkovom týždni jedno popoludnie (podľa aktuálnych farských oznamov).

Your email will not be published. Name and Email fields are required