Synoda – Vyjadrenie názoru – 1 zamyslenie

(Ježiš) znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta“, čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“ Mk 7, 31 – 37

Zavretý sluch a zviazaný jazyk. V takomto stave privádzajú k Ježišovi človeka s prosbou, aby ho uzdravil. Hluchonemý nepočuje a nemôže hovoriť. Preč od zástupu, preč od vravy a zvedavých očí, Ježiš pozdvihne k nebu zrak, povzdychne a povie: „Effeta, otvor sa!“ Uši sa otvoria a spútaný jazyk začne nielen hovoriť, ale správne rozprávať.

Slová – dobre robí všetko – naznačujú návrat Stvoriteľa (porov. Gn 1). Ježiš je lekár, ktorý prichádza, aby vrátil sluch, schopnosť počuť a schopnosť reči, komunikácie, sebazdieľania. Pripomína aj to základné, čo potrebuje človek počuť: „Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán“. (Mk 12, 29; Dt 6, 4n).

Človek je nemý preto, že je hluchý. Kto nepočuje, nie je schopný hovoriť. Ani Slovo, ktoré bolo od počiatku (por. Jn 1, 1), nemožno vysloviť, ak je človek hluchý pre hlas Ducha Svätého (por. 1 Kor 12, 3; Zjv 2n).

Synoda o synodalite povzbudzuje všetkých členov Cirkvi k tomu, aby načúvali hlasu Ducha Svätého a v láske, v ktorej niet strachu (por. 1 Jn 4, 18), komunikovali medzi sebou. Je s tým spojených aj veľa prekážok, veľa ťažkostí. Niekto možno stratil schopnosť počúvať – ohluchol, niekto zase schopnosť rozprávať – onemel.

Do cesty v slobode počúvania a rozprávania sa mohli postaviť prekážky ako napríklad postavenie, vzdelanie, stav, pohlavie, vek, majetok, pôvod, choroba, atď… V diskusii a analýzach príčin takého stavu sa môžeme stratiť. Pápež František varuje pred diagnostickým prebytkom, pred nadmerným množstvom vysvetlení, prečo veci nefungujú a pripomína, že sa treba sústrediť na evanjeliové rozlišovania vo svetle Ducha Svätého (por. Evangelii gaudium 50)

Kto chce hovoriť s odvahou, v pravde a láske, potrebuje načúvať Slovu, Božiemu Duchu. Bez toho môže síce aj hovoriť, ale nesprávne, nezrozumiteľne, neraz aj egoisticky. Ježišovi učeníci sa medzi sebou cestou do Kafarnauma síce rozprávajú, ale o tom, kto z nich je väčší. Ježiš tento dialóg nepochváli, ale pripomenie, že prvé miesto patrí tomu, kto je sluhom všetkých (por. Mk 9, 33 – 37). Niekedy je neschopnosť počuť a hovoriť tak silná, že je učeník neschopný ju prekonať a bezmocne sa pýta Ježiša, prečo sa nám to nedarí. Prečo je duch nemoty a hluchoty nad naše sily? Ježiš obráti pozornosť na silu modlitby – inak sa nedá (por. Mk 9, 28 – 29).

Ktoré otázky mi prichádzajú na myseľ, keď čítam úryvok o uzdravení hluchonemého? Čo bráni mne, aby som hovoril odvážne, úprimne a zodpovedne v našej miestnej cirkvi a spoločnosti? Kedy a ako dokážem povedať, čo je pre mňa, pre nás dôležité? Zažil som strach alebo pocit bezmocnosti, keď som chcel vyjadriť svoj názor? Stretol som sa aj s „hluchotou“ tam, kde som čakal otvorený sluch a srdce pre moje otázky? Stačí pre dialóg odvaha? Čo si želám pre Cirkev, keď myslím na dialóg vnútri Cirkvi?

You may also like...

Your email will not be published. Name and Email fields are required