Veľký piatok – deň umučenia a smrti Pána Ježiša
Vo veľkopiatkových obradoch si pripomíname Pánovo utrpenie, ktoré sa začalo v Getsemanskej záhrade, až po jeho umučenie a smrť na kríži. V tento deň sa podľa pradávnej tradície Cirkvi nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži slúži sám Pán Ježiš – na oltári kríža prináša za nás obetu svojho tela a krvi.
Na začiatku ľutujeme, že aj my sme prispeli svojimi hriechmi k utrpeniu Pána Ježiša. Na znak toho si kňaz pred oltárom líha na tvár. Robí to v hlbokej pokore pred svojím Pánom, ktorý je až do prachu zeme pokorený a potupený. Veriaci vtedy kľačia a v tichu prosia každý za seba, aby im Pán odpustil.
V rámci bohoslužby slova sa čítajú alebo sa spievajú pašie – dejiny Pánovho umučenia, modlí sa slávnostná modlitba veriacich, ktorá je dlhšia a pochádza od prvých kresťanov.
Kríž je znakom spásy. Na kríži sa Pán Ježiš za nás obetoval, na kríži vykúpil ľudstvo z otroctva hriechu. Preto máme kríž vo zvláštnej úcte. K oltáru sa prináša zahalený kríž a kňaz ho postupne odhaľuje, pričom zaintonuje výzvu “Hľa, drevo kríža”.
Svojou vykupiteľskou obetou nám Kristus opäť získal večný život, ktorý sme stratili Adamovým hriechom. Zálohom tohto večného života je účasť na obetnej hostine Kristovho kríža. On sám hovorí:
„Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe večný život.“
Všetci veriaci sa v dnešný deň postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň pôstu, pokánia.