Výročie konsekrácie

Slávime

20. novembra slávime 1. výročie konsekrácie kostola v Kamienke a 22. novembra 3. výročie konsekrácie farského kostola. Čo znamená „konsekrácia“?

 

V živote Cirkvi sa častokrát stretávame s pojmami „posvätiť“ a tiež „požehnať“. Čo predstavujú tieto termíny a aký je ich význam?
Posvätenie a požehnanie vzájomne súvisia, ale predsa je medzi nim rozdiel. Posvätenie pochádza zo židovskej náboženskej tradície, kde svätým je iba Boh, nikto iný. Posvätiť teda znamená privlastniť nejakú realitu Bohu – či už ide o osobu alebo vec – najmä ak ide o ich určenie pre kult. Dôležitým rozmerom tohto určenia je to, že ide o určenie definitívne, ktoré nemôže byť zrušené. Túto tradíciu oslavy a služby Bohu okrem mnohých iných prevzala aj prvotná Cirkev a dnes je konsekrácia – teda posvätenie – súčasťou života Cirkvi. A skutočne posväcujú sa iba posvätné, sakrálne budovy určené na kult – teda kostoly alebo oltáre a tiež osoby, ktoré tento kult ako zástupcovia ľudu majú vykonávať. Cirkev pozná tri stupne svätenia osôb- diakonský, kňazský a biskupský.
Ako je to teda potom s „požehnaním“? Rôzne liturgie sú bohaté na modlitby požehnania a vzývania, v ktorých sa od Boha vyprosuje jeho milosť a požehnanie, napr. pre novomanželov, najmä pre nevestu. Ďalej prosíme o požehnanie osôb, jedla, predmetov, miest alebo domov. Každé požehnanie je oslavou Boha a prosbou o jeho dary. Preto Cirkev udeľuje požehnanie, vzývajúc Ježišovo meno, pričom sa zvyčajne robí svätý znak Kristovho kríža. Rozdiel ale medzi posvätením a požehnaním je v tom, že požehnanie nemá tak trvalý dopad a nespôsobuje definitívne puto ako posvätenie.

O autorovi

Tiež sa Vám môže páčiť...

Váš email nebude zverejnený. Meno a email sú požadované.