Dni nášho vykúpenia Pôstne obdobie vyvrcholilo svätým týždňom, do ktorého sme vstúpili palmovou nedeľou. Veľkonočné sviatky sme začali sláviť zeleným štvrtkom, kedy sme si pri večernej svätej omši pripomenuli Pánovu poslednú večeru. Po nej sa Kristus odobral do Getsemanskej záhrady, čo nám pripomenul prázdny bohostánok a odhalený oltár.
Nadchádzajúce ráno sme sa zišli na krížovej ceste. Tu cez hrané pašie sme sa mohli vrátiť dvetisíc rokov naspäť. Predstavovali sme si, ako to asi mohlo vyzerať. Vžiť sa do jednotlivých postáv známych či menej známych. Nasledovať Krista na jeho “poslednej” ceste. Všetky tieto udalosti sme si mohli vypočuť aj pri popoludňajších obradoch. V tento deň sa neslávi svätá omša, pretože tu obetu prináša sám Kristus na kríži. Pri obradoch sme si mohli uctiť odhalený kríž, ktorý bol prenesený do pripraveného hrobu, do ktorého bola prenesená aj Najsvätejšia Oltárna sviatosť. Tá bola vystavená ku poklone až do sobotných večerných obradov.
Obrady veľkonočnej vigílie sa začali po zotmení pri ohni. Práve svetlo tohto ohňa sa prenieslo do kostola na veľkonočnej svieci, ktorá nám pripomenula, že Ježiš Kristus je svetlom sveta.
Pri slávnostnom Sláva Bohu na výsostiach sa rozozvučali zvony, ktoré boli ticho od štvrtkového večera. Pri obnove krstných sľubov sme sa nanovo začlenili do Kristovej Cirkvi. A napokon v závere sme mali možnosť prejaviť svoju vďačnosť za vykúpenie, keď sme na čele so sviatostným Kristom vyšli von z chrámu, aby sme dali všetkým najavo, že dielo vykúpenia je dokonané a že Kristus naozaj vstal z mŕtvych.
