Piatok. Ďalší z prac dni, ktorý sa navonok nelíši od ostatných. V uliciach Jeruzalema sa hemžia ľudia, predavači. V dave počuť krik “ukrižuj ho, preč s ním.”
Poniektorí si to ani nevšímajú, veď to nieje nič zvláštne. Ďalší odsúdenec.
Zrazu vidieť toho odsúdeného, ako od Piláta odchádza s krížom na pleciach.
Navonok vidno, že sa už vybúrili na ňom aj vojaci.
Ľud kričí „ukrižuj ho”, no v dave sú aj iný ľudia, ktorí súcitia s odsúdencom.
Pristupuje k nemu žena, o ktorej vedia, že je jeho matka.
Akéhosi muža donútia, aby mu pomohol s krížom. Pristúpi aj iná žena, ktorá sa mu snaží utrieť krv z tváre.
Prichádza na Golgotu, kde už stoja ďalšie dva kríže s odsúdencami.
Medzi nich postavia aj ten tretí.
Na kríž pribudne aj názov Ježiš nazaretský – židovský kráľ.
Všetci sa posmievajú až do chvíle, kedy sa zatrasie zem. Vtedy viacerí pochopia, že ten odsúdený je skutočný mesiáš, ktorý mal prísť. Napokon mŕtve telo vložia do hrobu a postavia k nemu stráž. Tento príbeh ožíva každý rok na Veľký piatok v pašiách. V našej farnosti aj pri živej krížovej ceste.
