Ako sme putovali…

21. Októbra 2022 ráno, keď vonku bolo už -1 stupeň sme začali naše putovanie. Cieľ našej cesty Žilinský kraj, Považie, hora Butkov. Už v autobuse nás s históriou tohto najmladšieho pútnického miesta oboznámil náš duchovný otec. Po niekoľkohodinovej ceste náš autobus zastal pri cementárni Ladce. Do autobusu vstúpil riaditeľ tejto cementárne p. Anton Barcik, ktorý nám porozprával príbeh vzniku tohto pútnického miesta. Pred 10 rokmi na seminári, kde bol aj maltský kňaz Elias Vella mu vnukol myšlienku, postaviť kríž nad cementárňou na hore Butkov. V roku 2013 bol kríž postavený, je vysoký 12 metrov a je v ňom umiestnená relikvia sv. Kríža aj kúsok kamienka z Golgoty. Už v roku 2017 bol postavený pamatník sr. Faustíne, potom kaplnka Božieho milosrdenstva. Jeho rozprávanie pokračovalo ďalej, ale naše oči už hľadeli na tú výšku hory a nedočkavo sme čakali na chvíľu nášho výstupu. Ešte jedna otázka nášho duchovného otca: “Pán riaditeľ, povedzte, čo vám dalo a dáva toto vaše dielo, viem, že veľa námahy, stresu a nemalej finančnej obety, no ak môžete v krátkosti odpovedať….” “ viete, dnes sa ľudia boja kríža, ba dokonca hanbia sa za kríž, no moja rodina sa dnes spolu modlí, prosí a ďakuje Bohu za všetko.” bola to krásna a úprimná odpoveď. História hory Butkov, odkaz kňaza, exorcistu z Malty pre Slovensko, ktorý zomrel nedávno vo veku 81 rokov bude vydaný čoskoro aj knižne. Autobus sa pohol ešte kúsok ďalej, ale na horu sme vystupovali pešo, modliac sa spoločne krížovú cestu. Na začiatku cesty je postavený drevený detviansky kríž, potom sme si všimli sochu sv. Rodiny a po zastaveniach krížovej cesty sme prišli pred bránu rodiny. Všetky stavby urobili oravskí kamenári. Za bránou rodiny vľavo je socha anjela potom zvonica sv. Jána Pavla II. A otvoril sa nám úžasný priestor a výhľad na skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva. Úchvatný pohľad na celú krajinu – Považie. O 12.30 sme mali sv. Omšu a po nej súkromného prežívanie neopisateľnej chvíle a rozjímania priestormi sanktuária. Je to 100 relikvii, majestátna socha Panny Márie, urobená starou technológiou, váži 22 ton. Tomuto miestu poľský kardinál Dziviš daroval 3 sakrálne objekty, samotný kríž, ktorý to bol ako prvý, požehnal páter Vella, ktorý evanjelizoval Slovensko 20 rokov. O 15 hod sme opúšťali horu Butkov a korunku božieho milosrdenstva sme sa modlili už v autobuse. Naša cesta pokračovala na Skalku nad Váhom. Tu stoja zrúcaniny kláštora pochádzajúce z 11. Storočia. V 50. Rokoch ho chceli zrovnať so zemou, teraz ho vlastni biskupský úrad v Nitre. Žili tu mnísi, pustovníci ako Andrej Svorad a jeho žiak Beňadik. Zbojníci vyrabovali kláštor a mnícha sv. Beňadika zabili a jeho telo hodili do Váhu. Až po roku sa jeho telo našlo a na to miesto upozornila orlica, ktorá tam sedela. Neporušené telo tak mohli pochovať do hrobu sv. Svorada. Obidvaja mnísi boli spolu svatorečení, so sv. Štefanom, kráľom Uhorska. Na skalke boli benediktíni 300 rokov, kláštor bol nielen duchovným, ale aj kultúrnym centrom života. V 16. Storočí sa tu usídlili jezuiti. Boli známi tým, že v blízkosti kláštora otvárali školy, ktoré využívali aj na evanjelizáciu mládeže a tak udržiavali aj slovenčinu, venovali sa ovocinárstvu a už vtedy využívali sušičku ovocia. Archeologické vykopávky potvrdili, že už v 15. Storočí tu mali podlahové kúrenie. Sv. Andrej Svorad a Beňadik sú aj hlavnými patrónmi nitrianskej diecézy. Kláštor veľká skalka je najstarším pútnickým miestom na Slovensku a títo dvaja mnísi boli prvými svätcami vtedajšieho Uhorska. Po skončení prehliadky tohto miesta sme sa vydali na cestu, smer Čičmany a Rajecká Lesná. V jeseni sú dni krátke a obec Čičmany sme navštívili už za tmy. Časť obce má zachovalú ľudovú architektúru. Vzácne zrubové domy sú pomaľované vzorom, ktorý je originálny pre túto obec a nikde inde na Slovensku sa nenachádza. Je to najvyššie položená obec v žilinskom kraji. Bolo už večer a pred nami cesta do Rajeckej Lesnej. Rýchla večera, ubytovanie, a kto vládal, ešte výstup v Rajeckej Lesnej na kalváriu. Frivaldská kalvária- to jej jej názov- sa nachádza na kopci na okraji obce Rajecká Lesná. Aj tento výstup sme ukončili peknými piesňami, ktoré sa večer niesli do rajeckej doliny. Spokojne, radostne aj dobre unavení sme išli na odpočinok. Ráno po raňajkách návšteva domu Božieho narodenia, kde sa nachádza slovenský Betlehem, dielo majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc. Verejnosti bol sprístupnený od roku 1995 a je to najväčší pohyblivý betlehem v Európe. V bazilike narodenia Panny Márie sme mali sv. Omšu a dozvedeli sme sa aj históriu sochy Frivaldskej Panny Márie, ktorá je umiestnená na hlavnom oltári. Po sv. Omši krátka prehliadka starého chrámu – už len jeho časť, neďaleko baziliky, nástup do autobusu a smer Turzovka, posledná časť nášho putovania. Turzovka leží v Žilinskom kraji, okres Čadca. Druhý deň nášho putovania sa zmenilo aj počasie, pekný deň vystriedal dážď a výstup na horu Živčáková bol dodávkou a pre tých čo mali ešte viac síl, pešo. Aj teraz sme boli oboznámení s históriu tohto pútnického miesta naším duchovným otcom. Môžeme ho volať aj slovenské Lurdy, jeho pôvod začína  v roku 1958 a je to 100 rokov od zjavenia Panny Márie v Lurdoch. Tu na vrchu Živčáková je postavený moderný chrám Panny Márie Matky Cirkvi. Je to miesto modlitby a mariánskej úcty, preto aj my pútnici našej farnosti sme prišli na toto miesto nie s túžbou po senzáciách a zjaveniach, ale s úctou a pokorou aby sme obnovili vzťah k Bohu a na príhovor našej nebeskej matky Panny Márie vyprosovali pokoj a božie požehnanie pre naše rodiny a celé farské spoločenstvo. V sobotu večer sme sa šťastne vrátili domov obohatení duchovnými zážitkami z týchto nových i starších pútnických miest, úprimná vďaka patrí šoférom autobusu, taktiež nášmu duchovnému otcovi za sprevádzanie a za jeho starostlivosť o nás pútnikov.

You may also like...

Your email will not be published. Name and Email fields are required