Po týždňoch adventu prišli Vianoce. Čas príprav skončil a narodilo sa Božie dieťa. Po dlhých týždňoch príprav prišiel aj prvý sviatok vianočný a s ním jasličková slávnosť. Nastalo popoludnie a lavice vo farskom kostole sa postupne zaplnili až po posledné miestečko.
Malí aj veľkí prišli na oslavu narodenia Božieho dieťaťa. Duchovný otec privítal všetkých prítomných a slávnosť sa začala. Kostol sa ozýval spevom ľudových kolied viac či menej známych. Zaspievali ženy, následne so spevom prišli cez kostol aj muži. Tí nezabudli prítomným aj zavinšovať.
Gazda s gazdinou predstavili, ako to bolo voľakedy pri štedrovečernom stole. Aké boli zvyky či jedlá.
Po večeri sa opať koledovalo. Od tých najmenších detí, cez staršie deti, napokon ženy aj muži. A tak ako bolo kedysi zvykom, aj teraz po večeri prišli betlehemci.
Betlehemci odchádzali takmer s polnočnou hodinou, kedy bol čas ísť do kostola na polnočnú omšu. Ráno v prvý deň chodili po kolede polažnici. Mladší chlapci vystúpili s vinšami aj so spoločnou koledou. Napokon prišli koledníci v podaní mužov so speváckej skupiny Hrun. Na záver vystúpila starostka, ktorá sa poďakovala všetkých účinkujúcim za ich čas a námahu, ktorá vyústila v popoludnie na oslavu narodenia Božieho syna.
Vďaka patrí pani Minichovej, ktorá spracovala scenár a venovala hodiny nácvikom, aby všetko bolo tak ako kedysi, za čias našich starých rodičov. Na tvárach divákov bolo badať spomienky, dojatie, v očiach mnohých sa objavili slzy.
