Novoročný výlet za Bohom
Píše sa rok 2012. Ak mám byť presná, tak je to 1. 1., čiže prvý deň v roku. My – stredne veľká skupinka mladých ľudí na čele s „náčelníkom“ – pánom farárom Petrom Sepešim – sa v popoludňajších hodinách vydávame na „novoročný výlet za Bohom“, kde nás čaká objavovanie, prezeranie, spoznávanie nových, nami ešte neprebádaných, nepoznaných c
hrámov či vyhliadka z vysokej veže, ako aj návšteva spoločnosti skvelých ľudí z Prešova a okolia pri slávení svätej omše, príjemne strávený čas spievaním chvál, spoločné vinše a priania do roku, ktorý sa práve začína.
A teraz už my – mladí, nedočkaví, veselí ľudia začíname svoju novoročnú cestu. Nemôže sa však začať nijak inak ako modlitbou – to preto, aby nás náš Otec, ktorý je na nebesiach, ochraňoval. Nasleduje dlhá, pre niektorých z nás nudná, pre iných veselšia, cesta do krajského mesta Prešov.
Po vystúpení z autobusu prechádzame niekoľkými ulicami, až sa dostávame k cieľu číslo 1, ktorým je KATEDRÁLA SV. JÁNA KRSTITEĽA. Táto katedrála je miestom veľmi čarovným. Okrem starodávneho spôsobu, akým je postavená a toho, že ako v každom inom chráme, tak aj v tomto prebýva sám Pán, toto miesto robí výnimočným aj to, že ho navštívil v roku 1995 Ján Pavol II. O tomto chráme nám je povedaného veľa ústami nášho pána farára, ktorý sa pozície „rozprávača“ a „sprievodcu“ nepúšťa ani pri cieli cesty číslo 2. Týmto miestom sa stáva KOSTOL SV. MIKULÁŠA. V tomto chráme sa, oproti predchádzajúcemu, nachádza o čosi väčší, nie v šak krajší, či menej krásny, Betlehem, ktorý sa nám všetkým takisto zapáčil. Po krátkej prehliadke nás pán farár vedie do veže tohto chrámu, ktorá je vysoká približne 70m a na ktorú sa viaže zvláštna, ale zaujímavá tradícia. Výstup na túto vežu však nie je až taký jednoduchý, ako sa nám na prvý pohľad zdá. Najprv zdolávame „točené“ schody, neskôr nás však (ne)milo prekvapia schody drevené, na ktoré všetci kladieme svoje nohy s veľkou (ne)istotou. Avšak táto napínavá cesta sa nám začína vyplácať, pretože na každej „zastávke“ nás čakajú rôzne prekvapenia – ako obrovské sochy, či zvony, a po zdolaní týchto, nie pre každého ľahkých, prekážok sa konečne môžeme radovať z prekrásneho výhľadu na vysvietené mesto Prešov v podvečerných hodinách. Kým sa touto krásou kocháme, pomaly sa nám však blíži osemnásta hodina, kedy začína svätá omša. Pri schádzaní z veže po schodoch sa nám veľakrát menia výrazy v tvárach z veselých na vystrašené a naopak. Aj tento zostup má však šťastný koniec. Už nás čaká len jedna cesta autobusom a sme v ďalšom, poslednom cieli.