12 či 14 rokov niekedy znamená veľmi krátky úsek, niekedy príliš dlhé obdobie. Ľudia si zvyknú povedať, že mám 40, ale niekedy sa cítim na 15. Takto nejako si možno myslia aj naše kostoly. Povedia si, mám 200-300 rokov, ale oslavujem 12 či 14 rokov. Najprv svoje narodeniny (výročie konsekracie) oslavuje filiálny kostol. V nedeľu Krista Kráľa sme 12. výročie konsekrácie oslávili v Kamienke slávnostnou svätou omšou, ktorú celebroval vdp. Pavol Hrabovecký spolu s našim duchovným otcom.
“Bolo by pohanské, keby sme povedali, že slávime kostol ako stavbu. Slávime kostol ako symbol toho, čo znamená kostol. A to je, že Boh chce kraľovať aj v tomto kostole, aj v nás samých. Je tu pekná symbolika toho, že je tu len jeden trón, jedna hlava, jedno srdce a veľmi veľa údov, ktoré tu sedia, počúvajú, dýchajú. Tak by to malo byť aj v nás, v našom vnútri by mal byť len jeden trón, na ktorom by mal sedieť kraľovať len jeden pán – Boh.
O dva dni neskôr svoje narodeniny oslávil aj farský kostol. Pri slávnostnej svätej omši, sme si 14.výročie konsekrácie pripomenuli spolu s vdp. Jozefom Polákom, správcom farnosti v Soli.
“Dnes sme tu prišli, lebo toto miesto je pre nás dôležité. Prichádzame na stretnutie s Ježišom Kristom, ale aj s ľuďmi, ktorí sú okolo mňa. Ale prečo prichádzame do kostola? Lebo je to povinnosť? Ak je to povinnosť, tak to skoro skonči. Lebo spoločenstvo? Aj to skončí. Najdôležitejšie je to asi preto, že do kostola nechodím pre niečo, ale niekoho. Je to Ježiš Kristus, lebo som v neho uveril. Je to kráľ môjho srdca, Boh ktorý je v mojom živote dôležitý. Boh ma pozýva. Pozýva ma na hostinu, nielen v nedeľu, ale každý deň. Pozýva ma a dáva mi to najdôležitejšie čo má. Dáva mi seba.”
