Cirkev žije z Eucharistie – týmito slovami sa začína posledná encyklika pápeža Jána Pavla II., ktorú slávnostne podpísal na Zelený štvrtok. Je to deň kedy Cirkev po stáročia vstupuje do udalostí Pánovej smrti a zmŕtvychvstania a pripomína si nepochopiteľný dar Božej lásky, ustanovenie Oltárnej sviatosti – Eucharistie. Spolu s poverením konať pamiatku tejto jedinečnej chvíle a do konca čias sprítomňovať Kristovu obetu a zmŕtvychvstanie, prijíma budúca Cirkev aj služobné kňazstvo. To bude jeho najvznešenejšia úloha. Liturgickú oslavu tohto úžasného tajomstva Pánovej blízkosti a reálnej prítomnosti rozvíja do širokej podoby úcty slávnosť Božieho tela, ktorá má za cieľ podržať si pred očami tento rozmer Božej lásky a vynaliezavosti a pevne naň ukotviť život vykúpených Božích detí. Začiatky takto chápanej úcty a oslavy sviatostného Chleba, teda Božieho tela, siahajú do XI. – XII. storočia, ešte však bez okázalých sprievodov, tzv. procesií, ktoré sa stávajú súčasťou takto chápanej úcty až v neskorších obdobiach. Spočiatku je to nadväznosť na starodávny zvyk brať so sebou eucharistický chlieb ako záruku ochrany pred nebezpečenstvom. V stredoveku v XVI. storočí nadobúda oslava sviatku Božieho tela priam triumfálny charakter. Okrem štyroch štáciových oltárov, kde sa konala modlitbová bohoslužba s eucharistickým požehnaním, pribudla obrazová výzdoba a divadelné predstavenia, ktoré mali ešte umocniť zážitok udalostí dejín spásy. Napriek rozličným dobovým podmienenostiam, zostáva procesia Božieho tela vzácnou staronovou liturgickou formou a je pripomienkou spásonosnej situácie Božieho ľudu, ktorý je na ceste. Duchovným centrom je eucharistický Kristus. On je osloboditeľ novozákonného Božieho ľudu, ktorý s dôverou v Božie vedenie kráča za konečným cieľom do nebeského Jeruzalema. Chvála, vďaka, úcta a oslava, to je obsah nášho zotrvávania pri Kristovi. Spojenia s prosbou o vytrvalosť a požehnanie pre všetkých sa táto verejná pobožnosť stáva akousi konsekráciou miesta a zvolávaním nebeskej rosy na všetky naše podujatia celkom osobitným spôsobom.
Aj v našej farnosti sme si sviatok Božieho Tela umocnili procesiou v závere svätej omše. V deň sviatku na filiálke v Kamienke a v nedeľu po sviatku vo farnosti v Kamenici. V závere svätej omše na čele s eucharistickým Kristom sme vyšli von z chrámu, aby na štyroch miestach v areály kostola Kristus žehnal našej farnosti a všetkým, ktorí do tejto farnosti patria.
