Drahí bratia a sestry v Kristovi! Pokoj vám!
Týmto veľkonočným pozdravom vzkrieseného Krista chcem pozdraviť každého z vás, ba priam vás osloviť po mene tak familiárne, ako to urobil Ježiš, keď sa priblížil k Márii Magdaléne. Užialená, bezradná a zmätená bola pred otvoreným hrobom, v ktorom chýbalo Ježišovo telo. Smútok a ťaživé myšlienky jej hneď neumožnili spoznať vzkrieseného Ježiša, ale spoznala spôsob, ktorým ju vždy oslovoval.
Už je to veľmi dlho, čo v rôznej miere spoločne prežívame veľmi ťažké chvíle pre pandémiu: karanténa, choroba, pobyt v nemocnici, úmrtie v rodine, strata zamestnania, nedostatok financií, náročná starostlivosť o deti a ich vzdelanie, zákaz verejných bohoslužieb a nemožnosť prijímať sviatosti v plnej miere. K tomu sa pridáva napätie vo verejnom živote, netrpezlivosť a nevyriešená otázka o budúcnosti.
To všetko z duchovného pohľadu nám môže pripomenúť nielen zarmútenú Máriu Magdalénu, ale tiež uzamknutých apoštolov a bezradných emauzských učeníkov. My dnes však poznáme aj ich spoločnú skúsenosť uprostred tmavých chvíľ života. Nikdy, nikdy ich Ježiš neopustil! Je prítomný v ich životnej situácii a posúva ju do úplne inej roviny. Prináša pokoj a radosť, oživuje ich oslabenú vieru a nádej.
Veľmi si želám a zo srdca vám prajem, aby vzkriesený Ježiš citeľne vstúpil aj do tej vašej životnej situácie, nech by bola akokoľvek ťaživá. On je stále s nami, On „nám môže dať silu potrebnú na prijatie života takého, aký je, so všetkými protirečeniami, frustráciami, sklamaniami…“ (Pápež František, Patris corde, 4).
Blízkosť s Ježišom má svoje pokračovanie v blízkosti s tými, s ktorými žijeme. Dosvedčuje to mnoho pozitívnych svedectiev o obetavosti našich veriacich, ktorí spolu s inými zdravotníkmi a ďalšími ochotnými ľuďmi sa stali oporou jeden pre druhého. Za to všetkým ďakujem.
Pokoj vám! K tomuto Ježišovmu pozdravu pridávam pokornú prosbu o požehnanie pre vás a vaše rodiny.
+Mons. Bernard Bober, arcibiskup-metropolita
