Blahorečenie Anky Kolesárovej

Blahorečenie Anky Kolesárovej

Anka Kolesárová. Meno, ktoré donedávna nám možno nič nehovorilo. Až raz. Duchovný otec nám pri svätej omši predstavil, kto bola Anka Kolesárová a že sa pripravuje proces jej blahorečenia. Pri svätých omšiach v spoločných prosbách sme sa modlili za jej blahorečenie. Farnosť navštívil aj duchovný otec z Vysokej nad Uhom, ktorý bol pri procese od začiatku. S radosťou sme privítali, že svätý otec schválil jej blahorečenie. A tak sme sa očakávali ten túžobne očakávaný deň, ktorý pripadol na 1. septembra. V skorých ranných hodinách sme sa vybrali autobusom do Košíc, aby sme zaujali svoje miesta čo najskôr a boli tak prítomný na samotnej slávnosti, ale aj na programe, ktorý tomu predchádzal. Bolo úžasné sledovať, ako sa miesta na štadióne zapĺňali ľuďmi. Prichádzali starší, ale v hojnom počte mladí ľudia, ale aj celé mladé rodiny, ktoré oslovil príbeh Anky Kolesárovej. Ľudia v hojnom počte pristupovali k sviatosti zmierenia. Napokon sa začala samotná slávnosť. K oltáru prichádzali v hojnom počte kňazi, po nich slovenskí biskupi, ale cirkevní hodnostári zo zahraničia. Samotnému blahorečeniu predsedal kardinál Giovanni Angelo Becciu. Keď otec biskup Bernard Bober požiadal o blahorečenie celebranta a ten predniesol list svätého otca o blahorečení, k oltáru priniesli relikvie novej blahorečenej. Relikvie jednoduchého skromného dievčaťa niesli k oltáru vojaci čestnej stráže obkolesení mladými dievčatami v dlhých bielych šatách. Šestnásť dievčat, ktoré každé predstavovalo jeden rok Ankinho života, položilo bielu ružu k relikviáru. Na tvárach mnohých prítomných sa objavili slzy dojatia. Bol to asi najsilnejší moment celej slávnosti. Napokon relikvii vzdali úctu aj celebranti. Slávnosť pokračovala svätou omšou. Po svätej omši bola relikvia premiestnená na vedľajšie ihrisko, kde si ju mohli uctiť veriaci, ktorí tú možnosť aj využili. Relikvie sa mohli dotknúť ružami, ktoré boli pri samotnej slávnosti pri oltári. Program po svätej omši pokračoval koncertom pre Anku a korunkou Božieho milosrdenstva, po ktorej sme sa pobrali na cestu domov.  Slávnosť, ktorá sa možno v našich životoch viac nezopakuje v nás zanechala hlboké dojmy. Možno jedinou trpkosťou bolo, že z našej farnosti sa slávnosti zúčastnilo veľmi málo mladých ľudí, pre ktorých by mohla byť Anka novým idolom.

O autorovi

Tiež sa Vám môže páčiť...

Váš email nebude zverejnený. Meno a email sú požadované.