Dedičia

Dedičia

„Všetci z nás sú dedičmi. Dedíme po rodičoch farbu očí, typ postavy, povahu, možno choroby. V zrelšom veku, keď nás opúšťajú naši blízki, dedíme možno nejaký majetok. Dedíme však aj určité duchovné dedičstvo. Vieru, vzťah k Bohu. To, čo dieťa vidí vo svojej rodine, obyčajne v dospelosti prenáša aj do tej svojej, novej rodiny.“ Aj tieto slová zazneli pri svätej omši na Červenym Hrune na sviatok vierozvestcov Cyrila a Metoda. Ale pekne po poriadku. Pred jedenástou hodinou predpoludním sme sa zišli na čistinke v lese, kde sme odparkovali naše autá a začali sme celú slávnosť modlitbou krížovej cesty. Do krížovej cesty sme zahrnuli naše rodiny, starosti, choroby, problémy, ale aj radosti, jednoducho všetko, čo sme chceli odovzdať Bohu. Pomaličky sme sa presúvali od zastavenia k zastaveniu spevom pôstnej piesne, či v tichosti, aby v nás doznievali slová z jednotlivých zastavení. Po necelej hodinke sme boli pred krížom na lúke, kde sa konala svätá omša. Tej ešte predchádzali slová o vierozvestcoch, o ich živote, ale aj o odovzdávaní viery počas jednotlivých generácii. Nasledovala svätá omša, ktorú celebroval náš duchovný otec Peter. V príhovore nám pripomenul dedičstvo našich otcov, ktorým je viera v Boha. „Nenechajme si vziať dedičstvo, pre ktoré toľko obetoval sv. Cyril i svätý Metod.“ Po skončení celej slávnosti čakalo na všetkých prítomných pripravené občerstvenie.

„Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane! Nedopusť, aby nás niekto cudzí obral o to, čo bolo v životoch našich predkov tak dôležité – viera v Boha.“

O autorovi

Tiež sa Vám môže páčiť...

Váš email nebude zverejnený. Meno a email sú požadované.