Bohu nič nie je nemožné

3. januára v ranných hodinách sa pri kamenickom kostole zišlo mnoho ľudí. Dôvod? Spoločný výlet. Naše kroky smerovali do Tatier na chodník korunami stromov a popoludní na návštevu farnosti v Žakovciach. Ale teraz pekne po poriadku. Tri autobusy plné turistiky chtivých ľudí vyrazili v ranných hodinách z farnosti. Cestou sme naložili ešte filiarkárov a ide sa. Cesta do Tatier ubiehala vo veselej nálade a už za tunelom sme videli, že sa na nás v Tatrách bude usmievať slniečko. Tatry boli zasnežené a plné turistov, ale to nás neodradilo od pešej turistiky do kopca až ku chodníku. Tam nás síce čakalo slnko, ale spolu s vetrom vyskúšalo našu odolnosť. Postupne sme si prešli chodníkom, tí smelší vystúpili aj na vežu a odtiaľ sa pokochali výhľadmi do širokého okolia. Po prejdení chodníka si hlavne tí menší vyskúšali tatranský sneh a snažili sa ho presánkovať, prešmýkať či poguľovať sa. Keď sme po obede opúšťali Tatry, tak sa rozsnežilo a sneh nás sprevádzal celou cestou na našu ďalšiu zastávku – Žakovce. V Žakovciach nás privítal kaplán, ale prišiel nás pozdraviť aj žakovský pán farár, ktorý nám porozprával o začiatkoch jeho pôsobenia v Žakovciach. Nasledovala svätá omša v miestnej kaplnke, ktorú celebroval nás duchovný otec. Po nej sme odovzdali to, kvôli čomu sme tu hlavne prišli, adventnú charitnú zbierku, ktorú tvorili čistiace prostriedky a ďalšie hygienické potreby, ktoré sa vyzbierali vo farnosti počas uplynulého adventu. Potom nás sprievodca previedol komunitou v Žakovciach, poukazoval a vysvetlil nám, ktoré budovy na čo slúžia a čo by chceli ešte dokončiť. Prehliadku sme ukončili už za tmy. Naplnení zážitkami, hlavne tými duchovnými, sme nastúpili do svojich autobusov a s modlitbou sme vyrazili na spiatočnú cestu domov.

You may also like...

Your email will not be published. Name and Email fields are required