Farský tábor 2016

Farský tábor


…začíname…

Dňa 10.7.2016 sme sa stretli na veľkej vlakovej stanici v Kamenici n/Cir. všetci známi aj neznámi. Naložili sme všetku batožinu do „Baba mobilu“ a pán farár nám ju odviezol do Pavloviec, kam sme my, deti, cestovali vlakom. Cesta bola super. Prestupovali sme len raz, a to v Humennom, aj napriek tomu prebiehala cesta úžasne. Porozprávali sme sa, dokonca sme sa aj obehovali s pánom farárom, ktorý išiel na aute s batožinou, 3 miništrantmi a ujom kuchárom. Cesta nám trvala asi hodinu ale veľmi sme si to neuvedomovali. Spolu s nami cestovali aj animátori, pani katechétka Gabika a naša teta zdravotníčka Janka. Prechádzali sme cez tunel a pri Hanušovciach n/Topľou cez vysoký most ponad dedinu. Nakoniec „Huráá“ Pavlovce-Podlipníky. Zišli sme z vlakovej stanice dole do školy, kde sme boli ubytovaní. Trafili sme. Miništranti aj s pánom farárom tam už boli. Prišli sme do školy, privítala nás pani riaditeľka a taktiež nám všetko vysvetlila. Rozdelili sme sa do skupiniek podľa toho s kým sme chceli byť na „izbe“, v triede. Rozdelili sme sa do 3 skupiniek. 2 skupinky dievčat a 1 skupinka chlapcov. Ubytovali sme sa, vybrali si spacáky a nafukovačky. Neskôr nám prišli povedať, že máme prísť vonku na dvor zoznámiť sa. Po zoznámení sme sa šli navečerať. Večera bola výborná, guľášová polievka, za ktorú ďakujeme nášmu výbornému kuchárovi, ujovi Mirovi. Po večeri sme šli ešte von trochu zahrať futbal, basketbal, dokonca niektorí hrali aj „nohejbal.“ Potom neskôr sme už došli do tried, zaľahli a niektorí aj zaspali, niektorí až ráno o pol 3 😀 :D. Spali sme až do siedmej, ale to už v ďalšom dni…. J

1. deň –  dobrodružstvá v Pavlovciach

Ráno o siedmej sme už počúvali „vstávať, budíček, rozcvička.“

Mali sme pol hodinu na ranu hygienu, prezliecť sa a potom sa ísť naraňajkovať. Každý sa tešil na „ružovú vodu.“ Napili sme sa, najedli sme sa, posilnili sme sa a mohli vyraziť na prvé táborové dobrodružstvo. Vybrali sme sa viac do dediny. Nakoniec sme sa vybrali do lesa. Mali sme rôzne prekážky cestou, plánované aj neplánované. Cesta bola náročná ale každý ju bez problémov zvládol. Medzi prvými bol aj náš najmladší účastník, syn našej tety zdravotníčky, len 7 ročný Dávidko, ktorý to zvládol ešte lepšie ako niektorý z nás. No nakoniec sme došli všetci hravo do školy kde nás čakal už neskorý obed, ktorý bol úplne top, ďakujeme za rezne, boli výborne. Poobede sme mali trošku oddych a potom sv. omšu. Po omši sme mali zas voľne aktivity. Neskôr sme šli na zmrzlinu neďaleko od školy, k lietadlu. Večer sme mali opekačku a po opekačke sme šli spať….Pokračujeme v utorok J

2. deň – Kone

Zas ráno sme mali budíček, lenže dnes sme si to trochu presunuli, na pol 8. Po zobudení sme vyšli von na rozcvičku a aj rannú modlitbu. Po modlitbe sme šli na raňajky a potom prichystať sa na kone. Vyšli sme vonku, chystali sme sa vyraziť lenže nastala zmena programu, zavolal nám pán starosta že na ranči kam sme mali ísť nikto nebol. Zmena nastala že aktivity ktoré sme mali mať popoludní sme mali dopoludnia. Po aktivitách sme sa šli naobedovať a potom vyrazili na sľúbené kone. Cesta bola síce dlhá aj trošku do kopca, ale všetci sme to úplne zvládli. Všetky deti sa povozili a bolo to super. Potom sme sa pomodlili korunku božieho milosrdenstva a šli sme späť na školu. Po návrate nás čakal olovrant a trošku oddych a hry. Potom sme mohli zavolať rodičom a nasledovalo písanie pamätných listov. Po napísaní sme šli na sv. omšu, po omši sme šli na večeru. Po večeri sme sa šli vonku zahrať a tak isto aj vyhodnotiť celý deň. Po vyhodnotení nám pán farár povedal že tí odvážnejší môžu si dať ešte takú menšiu túru k neďalekému krížu. Niektorí sa rozhodli tam vyjsť. Dostali sme farebné náramky, keďže bolo niečo okolo pol jedenástej večer, tak aby sme svietili. Po návrate sme sa ešte pobalili aby sme sa mohli na druhý deň vybrať na hrad a domov. Po zbalení sme zaľahli a šli spať.

3. deň – dobýjanie hradu

Dnes pre zmenu budíček ráno o 6:30. Po prebudení sme zišli dole do telocvične na sv. omšu. Po sv. omši nasledovali raňajky a po nich balenie a chystanie sa preč. Po zbalení nasledovalo poupratovanie a odchod… Odchádzali sme na Kapušiansky hrad. Cesta netrvala dlho. Prišli sme do Kapušian a vybrali sa na hrad. Počas cesty sa mnohým nechcelo ísť, taký „dom dôchodcov“. Nakoniec sa všetci premohli a dobyli hrad. Po dobytí sme si pozreli hrad, vyšli aj na vežu, kde bol mega výhľad. Po prehliadke sme poopekali na hrade a potom šli preč, dole do dediny na vlak. A nasledovala cesta domov. A tak sa končil náš 3-dňový, prespávaci tábor 🙂

Karolína

Foto

O autorovi

Tiež sa Vám môže páčiť...

Váš email nebude zverejnený. Meno a email sú požadované.