Púť po Taliansku

Púť po Taliansku

 

1. deň púte – začiatok cesty

Je piatok – 10. jún 2016, popoludnie. Autobus cestovnej kancelárie GOSPA Travel sa postupne zapĺňa šiestimi desiatkami pútnikov – najprv z farnosti z Dlhého nad Cirochou vedených miestnym farárom vdp. Mgr. Michalom Paľovčíkom, následne pristupujeme aj my, z farnosti Kamenica nad Cirochou spolu s pánom farárom vdp. Mgr. Petrom Sepešim. Neskôr ešte niekoľko Humenčanov a nakoniec veriaci z  Prešova – Nižnej Šebastovej a okolia.  Dlhá cesta ubieha pokojne,  mysle a srdcia, čas i priestor napĺňajú modlitby pútnikov. Cez Maďarsko a Slovinsko sa blížime k cieľovej krajine našej púte – Taliansku.

2. deň púte – Forlì

Sobota – 11. jún 2016. V ranných hodinách prichádzame na prvú zastávku púte – do severotalianskeho mesta Forlì v regióne Emilia – Romagna, hlavného mesto provincie Forlì-Cesena, v ktorom žije približne 116 tis. obyvateľov. Je pred ôsmou hodinou a naše kroky smerujú takmer prázdnymi uličkami na svätú omšu do Baziliky svätého Peregrína, patróna chorých na rakovinu a na bolesti kĺbov, nôh. Po omši si uctíme tohto svätca na mieste uloženia jeho telesných ostatkov a následne všetci pristupujeme k pomazaniu olejom sv. Peregrína z rúk našich kňazov. Posvätený olej si odnášame aj domov pre našich blízkych a známych – vo viere a v nádeji pomôcť ním a tiež silou modlitby Deviatnika k sv. Peregrínovi v chorobe. Peregrinus Laziosi, rodák z Forlì, bol rehoľným bratom – servitom žijúcim na prelome 13.-14. storočia. Traduje sa, že po ochorení na rakovinu lekári nariadili amputáciu jeho nohy. Peregrinus strávil noc pred amputáciou v modlitbách a nasledujúce ráno vyzdravel. Vďaka jeho pôsobeniu sa mnoho ľudí obrátilo k Bohu a na jeho príhovor sa udiali ďalšie vyzdravenia.  Za svätého ho vyhlásil pápež Benedikt XIII. v roku 1726.

Plánovaný odchod do hlavného mesta Talianska má niekoľkohodinové meškanie kvôli menšej poruche autobusu. Nie sme obyčajní dovolenkári, ale pútnici, a tak túto situáciu vnímame trpezlivo a s pochopením. V podvečerných hodinách prichádzame do Ríma a ubytovávame sa u rehoľných sestier v Casa „Nostra Signora del Sacro Cuore“ na Via Cassia 1826. Z pôvodne plánovaného sobotňajšieho programu púte v Ríme už nič nebude, takmer štvorhodinový časový sklz si berie svoju daň. Zostáva čas len na večerné modlitby v kaplnke tohto zariadenia, večeru a nočný odpočinok, ktorý po predošlej noci v autobuse naše telesné schránky tak veľmi potrebujú. A predsa malá skupinka spomedzi nás má v ten večer jeden veľký dôvod na radosť – manželia Juraj a Ľudka Lukáčovci spolu s pánom farárom po hodinke chôdze prichádzajú do Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda a prekvapia krátkou, vopred neplánovanou návštevou svoju neter – našu drahú rehoľnú sestru M. Damianu Anežku Vatahovú z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul – satmárok, ktorá pôsobí v rímskej komunite satmárok v spomínanom ústave.

3. deň púte – Rím

Nedeľa – 12. jún 2016. Posilnení rannými modlitbami a raňajkami a plní očakávaní nastupujeme do rímskeho metra. O niekoľko zastávok ďalej k nám pristupuje naša sestra Damiana. Obohatení jej prítomnosťou budeme celú nedeľu až do neskorých večerných hodín.

Prvou dominantou Ríma, pri ktorej sa zastavujeme je Koloseum. Aj keď ho máme možnosť vidieť iba zvonku, závan útrap z čias ranného kresťanstva spojených s touto stavbou sa nás dotýka, vnímame ho aj ako miesto každoročného konania krížovej cesty za účasti pápeža. Od kolosea po Via di San Giovanni in Laterano  pokračujeme ďalej.

Prvou bazilikou, do ktorej vstupujeme, je Bazilika sv. Klementa, v ktorej sú uložené pozostatky sv. Cyrila. Uprostred pravej lode stojí kaplnka sv. Cyrila a sv. Metoda. Viacero tabúľ slovanských národov svedčí o uctievaní týchto spolupatrónov Európy.

Na Námestí sv. Jána v Lateráne (Piazza San Giovanni in Laterano) oproti Lateránskemu palácu stojí budova Svätých schodov (Scala Santa). Podľa tradície sú to schody, po ktorých vystupoval Ježiš v Pilátovom dome. Do Ríma ich dala preniesť sv. Helena, matka cisára Konštantína. Po schodoch možno vystúpiť iba na kolenách. Tí, ktorým to zdravotný stav neumožňuje, môžu využiť bočné schodisko. Takmer celá naša pútnická skupina vystupuje po schodoch na kolenách, v modlitbách. Naozaj silný duchovný zážitok.

Pred sebou máme návštevu štyroch hlavných rímskych bazilík – Baziliky sv. Jána v Lateráne (San Giovanni in Laterano), Baziliky Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore), Baziliky sv. Petra (San Pietro) vo Vatikáne a Baziliky sv. Pavla za hradbami (San Paolo Fuori le mura). Túžbou každého z nás v tomto Svätom roku milosrdenstva je prejsť Svätou bránou (Porta Santa) každej z bazilík a za obvyklých podmienok získať úplné alebo čiastočné odpustky pre seba alebo duše v očistci.  Naše duchovné „ladenie“ trochu narúša množstvo ozbrojených zložiek a prísne bezpečnostné opatrenia. Bariéry a možnosť vstupu do hlavných bazilík iba po preskenovaní batožiny i nás samotných majú vysokú výpovednú hodnotu. Existujúce ohrozenie a snaha o bezpečnosť si zrejme vyžadujú práve takéto postupy.

Prvou z hlavných bazilík, do ktorej vstupujeme cez Svätú bránu, je teda Lateránska, ktorej základy boli položené za vlády cisára Konštantína a počas pontifikátu sv. Silvestra (314-335). V priebehu storočí bola bazilika viackrát zbúraná a obnovovaná. Súčasná budova pochádza zo 17. storočia. Lateránska bazilika je exteritoriálna súčasť Vatikánu. Je biskupským kostolom – katedrálou (sídelným kostolom pápeža ako rímskeho biskupa). Napriek tomu, že všeobecne sa za duchovné centrum rímskokatolíckej cirkvi považuje Bazilika sv. Petra, je Lateránska bazilika hierarchicky najvyššie postaveným chrámom katolíkov.

Opúšťame Laterán a po Via Merulana prichádzame k ďalšej z hlavných bazilík – Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore). Cestou sa nakrátko zastavujeme aj v Chráme sv. Alfonza s ikonou Matky Ustavičnej pomoci. Bazilika Panny Márie Snežnej je najväčším rímskym chrámom zasväteným Panne Márii. V auguste roku 356 sa Panna Mária zjavila vo sne pápežovi Libériovi a prikázala mu vybudovať kostol na mieste, kde na druhý deň napadne sneh, a práve tam bola postavená táto bazilika. Aj tu prechádzame Svätou bránou.

V popoludňajším hodinách sa presúvame do Vatikánu. Ako pápežská rezidencia až do roku 1309 slúžil Laterán. V rokoch 1309 – 1377 sa pápeži presťahovali z Ríma do Avignonu. Od roku 1377 je sídlom pápežov Vatikán. Najväčší nápor pútnikov i bežných turistov zažívame práve tu. K našej skupine sa pripája Eva Jánošíková pôsobiaca v slovenskej sekcii Vatikánskeho rozhlasu, ktorá nás sprevádza na tejto našej pútnickej zastávke. Na veľkolepom Námestí sv. Petra  (Piazza San Pietro) stojí takmer od prvých čias kresťanov Bazilika sv. Petra. Vysoko sa vypína majestátna a sugestívna Michelangelova kupola. Kolonáda, ktorá tvorí slávnostný vstup do baziliky, je najkrajším Berniniho dielom. Kolonádu dekoruje 140 sôch svätých. Samozrejme, aj do tejto baziliky vstupujeme Svätou bránou. Pri vstupe možno obdivovať Michelangelovu Pietu, nám tak blízke vyobrazenie matky držiacej na rukách mŕtve telo Ježiša sňaté z kríža – Panny Márie Sedembolestnej – patrónky Slovenska. Hlavný oltár je umiestnený pod kupolou nad hrobom sv. Petra, ktorého lokalizáciu na tomto mieste potvrdili archeologické vykopávky a výskumy. V kaplnke sv. Sebastiána bol umiestnený hrob pápeža sv. Jána Pavla II. po beatifikačnej slávnosti, ktorá sa konala 1. mája 2011. V roku 2005 bolo jeho telo uložené vo Vatikánskych kryptách neďaleko hrobu sv. Petra. Mnohí prichádzajú na tieto miesta v snahe vidieť geniálne umelecké diela, my – kresťanskí pútnici to preciťujeme hlbšie, aj keď pravdupovediac, tá masa ľudí pôsobí v tomto ohľade trochu rušivo.

Dnes už viac nezvládneme, preto odchádzame späť na miesto, kde sme ubytovaní. O ôsmej večer v kaplnke slúžia naši kňazi svätú omšu, o deviatej večera, rozlúčka s nám drahou kamenickou rodáčkou – rehoľnou sestrou Damianou  a pripravujeme sa na ranný odchod z Ríma.

4. deň púte – Rím, Manopello

Pondelok – 13. jún 2016. Pred odchodom z Ríma prichádzame do ďalšej z hlavných bazilík, ktorú sme včera nestihli navštíviť – Baziliky sv. Pavla za hradbami, skvostného rímskeho chrámu postaveného na mieste, kde bol Apoštol národov pochovaný. Aj tu prichádzame dovnútra Svätou bránou. Na rozdiel od zastávok nedeľňajšej púte je tu dnes – v pondelok ráno – oveľa menej ľudí, a preto duchovné precítenie na tomto mieste je hlbšie, nerušené. Našu pozornosť okrem iného púta medzi okná a stĺpy umiestnená dlhá séria mozaikových medailónov zobrazujúcich pápežov všetkých čias, počnúc sv. Petrom až po pápeža Františka. Medailón súčasného pápeža je zreteľne osvetlený.  Toto je posledné navštívené miesto na našej púti Rímom. Časový harmonogram nám tentoraz viac neumožňuje, možno inokedy.

Opúšťame Rím a smerujeme do malého mestečka Manopello v provincii Pescara v regióne Abruzzo, v ktorom žije okolo 7 tis. obyvateľov. Na toto miesto prichádzajú pútnici do Chrámu Svätej tváre, v ktorom sa nachádza strieborný relikviár s podobizňou zmŕtvychvstalého Krista na šatke, ktorou mal Ježiš Kristus prikrytú tvár pri pochovaní. Šatka je pre všetkých ľudí dobrej vôle vzácnou relikviou kresťanstva spolu s Turínskym plátnom.  Tu naši kňazi slúžia svätú omšu. Po omši opúšťame toto pútnické miesto a smerujeme do mesta San Giovanni Rotondo. V podvečerných hodinách prichádzame do hotela Perla del Gargano, kde sa zdržíme nasledujúce tri noci.  Zavŕšenie dňa ako obvykle vešperami, večerou a myšlienkami na zajtrajší deň. A na sv. Pátra Pia z Pietrelciny. Sme predsa v jeho meste.

5. deň púte – San Giovanni Rotondo

Utorok – 14. jún 2016. San Giovanni Rotondo je mesto v provincii Foggia (región Puglia) na hornatom poloostove Gargano v Južnom Taliansku, v ktorom v súčasnosti žije okolo 27 tis. obyvateľov. Úplne na začiatok spomeniem, že na tejto pútnickej zastávke nás po celý čas sprevádza Iveta Graziano – Slovenka, rodáčka zo Serede, žijúca v San Giovanni Rotondo už 20 rokov, hlboko veriaca matka šiestich detí, ktorá prekonala v mladosti ťažké ochorenie, ale jej viera a životný postoj sú naozaj inšpirujúce pre každého z nás.

Dnešný deň púte sústredíme svoju pozornosť, modlitby i prosby na sv. Pátra Pia z Pietrelciny. Páter Pio sa narodil 25. mája 1887 v Pietrelcine ako František Forgione.  V roku 1903 vstúpil do noviciátu v Ráde menších bratov kapucínov. Vynikal duchom umŕtvovania a lásky k Pánovmu umučeniu, o ktorom meditoval. Za kňaza bol vysvätený 10. augusta 1910. Do kláštora v San Giovanni Rotondo prišiel v roku 1916 a zostal tu až do svojej smrti. Bol stigmatikom – viditeľné stigmy sa uňho prvýkrát prejavili v roku 1918 a mal ich na svojom tele 50 rokov až do smrti, keď mu tajomne zmizli bez akejkoľvek jazvy. Bol veľkým apoštolom sviatosti zmierenia. Vysluhoval ju celé roky denne dlhé hodiny. Zapálený láskou k Bohu a k dušiam založil dve veľké diela: jedno duchovné – “Modlitbové skupiny”, druhé materiálne – “Dom úľavy v utrpení”, čo je moderná nemocnica, predovšetkým v prospech obyvateľov Gargana. Nespočetné milosti a zázraky sa pripisujú na jeho príhovor. Chýr o jeho svätosti sa rozšíril po celom svete. Ján Pavol II. sa 1. októbra 1983 prihovoril 20.000 členom “modlitbových skupín” Pátra Pia týmito slovami: “Vaša prítomnosť a váš kresťanský záväzok sú neodlučne spojené s osobnosťou a dielom Pátra Pia z Pietrelciny, pokorného kapucínskeho brata, ktorý po takmer 50 rokov v kláštore v San Giovanni Rotondo žil a uskutočňoval svoje rehoľné zasvätenie Bohu v ustavičnej, dlhej a vrúcnej modlitbe a vo vysluhovaní sviatosti zmierenia viedol a usmerňoval tisícky veriacich, ktorí hľadali pravú cestu dokonalosti a kresťanskú svätosť.” Páter Pio zomrel 23. septembra 1968. Pápežom Jánom Pavlom II. bol vyhlásený za blahoslaveného 2. mája 1999 a za svätého 16. júna 2002.

Ráno začíname svätou omšou v kostolíku Santa Maria delle Grazia, ktorý tu stál v čase príchodu sv. Pátra Pia do San Giovanni Rotonda v roku 1916. Postavený bol na prelome 16.-17. storočia. Práve tu na chóre pred krížom páter Pio v roku 1918 dostáva viditeľné stigmy. Po omši vchádzame do nového veľkého kostola postaveného hneď vedľa v rokoch 1956 – 1959. V tomto novšom kostole sv. Páter Pio odslúžil svoju poslednú svätú omšu, tu bolo jeho telo bolo uložené v hrobke 40 rokov. Sprístupnené priestory kláštora slúžia dnes ako múzeum, a tak môžeme nahliadnuť do cely, kde žil a zomrel sv. Páter Pio i do ostatných priestorov spojených s jeho pôsobením. Tretím – najnovším kostolom s rozlohou 6000 m2 a jedným z najväčších kostolov v Taliansku je Kostol sv. Pátra Pia z Pietrelciny, známy aj ako Svätyňa Pátra Pia (Santuario Padre Pio), ktorý bol postavený v rokoch 1994 – 2004. Obrovský vonkajší priestor i samotný horný kostol s vnútornou kapacitou 7000 miest na sedenie a 3000 na státie je pripravený prijať masy pútnikov z Talianska i celého sveta, ktorých tu ročne prichádza okolo 7 miliónov. Hneď vedľa horného kostola je kaplnka Najsvätejšej Eucharistie. Schodmi a dlhou chodbou nádherne zdobenou mozaikami s výjavmi zo života sv. Františka z Assisi a sv. Pátra Pia z Pietrelciny schádzame do dolného kostola polkruhového tvaru, ktorý pojme okolo 1000 ľudí. Práve tu je uložené telo svätca permanentne vystavené k úcte pútnikov. Nádherné mozaikové zdobenie týchto priestorov sú dielom rehoľného brata – jezuitu Marka Rupnika SJ zo Slovinska.

Celý dnešný deň, či už organizovane alebo v súkromných modlitbách, trávime v týchto miestach. O 20:45 hod. sa celá skupina opäť schádza do dolného kostola k modlitbe sv. ruženca.

6. deň púte – Monte Sant´Angelo

Streda – 15. jún 2016. V ranných hodinách sa spolu s Ivetkou Graziano presúvame do ďalšieho pútnického miesta na poloostrove Gargano do Monte Sant´Angelo, na miesto zjavenia sv. Michala archanjela, ktorého na Gargane, ale aj v celom Taliansku majú vo veľkej úcte. Monte Sant’Angelo so 14 tis. obyvateľmi je najvyššie položené miesto v južnej časti polostrova Gargano. Hora, na ktorej sa mesto rozprestiera, je vápencová a je tvorená mnohými jaskyňami. Patrí k najvýznamnejším pútnickým miestam v Taliansku, podľa tradície sa tu na konci 5. storočia zjavil Michal archanjel, ktorý ukazoval na jaskyňu v hore a tlmočil Boží príkaz, aby sa jaskyňa premenila na kresťanský chrám. Svätyňa Santuario di San Michele Archangelo je dominantou tohto mesta. Nadzemná časť svätyne, ktorou sa vstupuje do jaskyne, bola postavená v 13. storočí. Už odpradávna sem viedli kroky pútnikov smerujúcich do Svätej zeme, tu prichádzali vyprosovať o ochranu pred nalodením,  toto miesto navštívili mnohí svätci, pápeži. Traduje sa, že keď sem prišiel sv. František z Assisi, nevošiel dnu do svätyne so slovami: „Nie som hoden“. Je to jediný biskupom  nevysvätený chrám, nakoľko sa považuje za miesto, kde sa sám Boh prostredníctvom Michala archanjela dotkol zeme. Je to miesto na zmierenie človeka s Bohom, na vymanenie spod vplyvu zla, prekliatia rodov. Po schodoch schádzame do jaskyne slúžiacej ako kaplnka. Vedľa pri kaplnke, pri skale zjavenia, naši kňazi niekoľko hodín vysluhujú sviatosť zmierenia. Nasleduje svätá omša spojená s posvätením krížov a ružencov s benediktínskymi medailami, medailónov a iných predmetov vyobrazujúcich sv. Michala archanjela. So sebou si odnášame aj miniatúrne kúsky skál z tohto posvätného miesta.

Vraciame sa späť do San Giovanni Rotondo, zakončujeme deň večernými modlitbami a pripravujeme sa na ranný odchod z mesta sv. Pátra Pia.

7. deň púte – Lanciano, Loreto

Štvrtok – 16. jún 2016. Dnes prichádzame na posledné dve zastávky  púte po Taliansku. Najprv smerujeme do mesta Lanciano, ktoré leží v provincii Chieti v regióne Abruzzo a žije v ňom okolo 35 tis. obyvateľov.  Vo 8. storočí v kostolíku sv. Longína istý baziliánsky mních, vzdelaný, no maloverný, mal pochybnosti, či v premenenej hostii je skutočne Božie telo. Prosil Pána, aby mu dal pevnú vieru. Pri svätej liturgii, po premenení, sa hostia pred zrakmi veriacich premenila na kúsok Božieho Tela a víno na päť hrudiek krvi. Tento zázrak podliehal mnohých vedeckým skúmaniam. V rokoch 1971 – 1981 sa pri výskume zistilo, že Telo pochádza zo srdca, presnejšie z ľavej komory, obsahuje žily, cievy i rozvetvený bludný nerv.  V Krvi sú prítomné všetky séra, ako v krvi človeka. Každá z piatich hrudiek osamotene váži presne 15,85 g, ako aj všetky spolu. Krvná skupina sa zhoduje s tou na Turínskom plátne – AB. Dnes je táto zázračná Eucharistia starostlivo uložená v kaplnke vo vnútri chrámu zasvätenom sv. Františkovi z Assisi vybudovanom v 17. storočí. Na oltári sú v striebornom svätostánku uložené tieto doposiaľ neporušené sväté ostatky. V Kostole sv. Františka na mieste ich uloženia sa koná dnešná svätá omša a následne poklona pred Eucharistiou. Po nej odchádzame na posledné pútnické miesto – do Loreta, mesta v provincii Ancona, v regióne Marche, v ktorom žije okolo 12 tis. obyvateľov. Loreto sa známym pútnickým miestom sa stalo vďaka loretánskej Svätyni Svätého domu (Santuario della Santa Casa), ktorá je podľa starej tradície domom Panny Márie z Nazareta. Máriin pozemský domov  sa skladal z dvoch častí: z jaskyne vyhĺbenej do skaly, ktorá sa dnes uctieva v Nazarete a z murovaného domčeka k nej pristavaného, ktorý križiaci v r. 1291, kedy definitívne opustili Palestínu, preniesli najprv do Ilýrie (Chorvátsko) a potom do Loreta (1294). Vo Svätyni Svätého domu zotrvávame v súkromných modlitbách a po krátkej prehliadke o 15:30 hod. sa definitívne lúčime s talianskymi pútnickými miestami a odchádzame domov – unavení na tele, ale posilnení na duši. V odriekaných modlitbách, ale i v našim mysliach rezonuje všetko prežité i precítené.

8. deň púte – koniec púte

Piatok – 17. jún 2016. V predpoludňajších hodinách prichádzame domov. Každý z nás, pútnikov, si prináša to „svoje“, ktoré si uchováva vo vnútri. Navonok iba odkaz tým, ktorí z rôznych príčin váhajú.  Urobte všetko preto, aby ste mohli putovať na posvätné pútnické miesta. Zvlášť k tomu povzbudzujeme v tomto Svätom roku milosrdenstva. Púť je aj v dnešnej hektickej dobe skvelým spôsobom upratania si vo svojom vnútri, v názoroch, prístupe k životu, pomocou pri zvládaní každodennej reality. S každou pútnickou cestou opúšťa človek svoj všedný deň, zanecháva za sebou prácu, rodinu, priateľov, istotu, vedie ho túžba stretnúť sa na svojej ceste nanovo s Bohom. Za túto skúsenosť a zážitok pokoja, radosti, lásky a nádeje to určite stojí.

 

Pozn.: text písaný kurzívou je čerpaný z internetových zdrojov; zo slovenskej verzie  publikácie Rím – umenie, história, archeológia (Vatikán, Sixtínska kaplnka) publikovanou LOZZI ROMA S.A.S; tlačených materiálov z jednotlivých pútnických miest

foto

You may also like...

Your email will not be published. Name and Email fields are required