Výstup na Kriváň

Výstup na Kriváň


V skoré sobotné ráno, sme malá skupinka, ktorú tvorili prevažne birmovanci našej farnosti  pod vedením nášho duchovného otca vyrazili do Vysokých Tatier. Cesta mikrobusom nám ubehla pomerne rýchlo. Naša trasa začínala s troch studničiek (1140m.), kde po modlitbe a požehnaní sme vyrazili na „púť“ prekonať  samých seba. Ponad Kôprovú dolinu cez les, ktorý bol na mnohých miestach vyschnutý  „vd’aka podkôrnému hmyzu“, sme mali možnosť  vidieť  partizánske bunkre. Obeta,… prosba,… pod’akovanie… každý z nás ponorení do vlastných myšlienok, no vzájomne povzbudzovaní vzdialení od civilizácie, na ktorú sme zvyknutí, prijímame impulz, ktorý nám umožňuje uvedomiť si, že aj my sami sme maličkou súčasťou prírody. Každý náš krok nám pripomínal, že k prírode patríme telom i dušou, že stojíme uprostred nej a že celá naša vláda nad ňou spočíva v tom, že na rozdiel od iných tvorov môžeme poznať jej zákony a vedieť ich správne používať  no zároveň si ju chrániť. Výstup na Kriváň  bol náročný, pretože vo vrcholovej fáze kráčame po skalách, na ktorých nie sú žiadne schodíky alebo úchyty,  no kto sa dostane na vrchol tohto krásavca zostane stáť v nemom úžase. Pohľad na celé Vysoké Tatry a niekoľko tatranských plies  je neopísateľný!  Dotknúť  sa kríža, ktorý je osadený vo výške 2495 m.n.m  je úžasný pocit. Vtedy si človek povie: „Vd’aka ti Pane“ a myslí pri tom aj na svojich najbližších, ktorí sú vzdialení mnoho kilometrov. Cesta späť nám trvala o mnoho rýchlejšie. Vracali sme chodníkom smerom na Štrbské pleso. Z fauny a flóry sme mali možnosť zazrieť orla skalného a celú cestu nám zdobili Zvončeky alpínske, Horec bodkovaný a Poniklec biely. Všetky sú to samozrejme chránené rastliny TANAPu.

Za šťastný návrat domov  d’akujeme  Pánu Bohu a za zorganizovanie tohto „ výletu“  či  „ púte“ už každý vo vlastnom ponímaní patrí pod’akovanie nášmu  duchovnému otcovi.

Foto

You may also like...

Your email will not be published. Name and Email fields are required