Pastiersky list pri príležitosti otvorenia Roka viery

Pastiersky list pri príležitosti otvorenia Roka viery

Milí spolubratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Svetla ubúda, dni sa krátia a to je iba jeden zo sprievodných javov, ktoré už neodmysliteľne patria k začiatku jesene. Okrem tohto začiatku by som chcel upriamiť vašu pozornosť aj na iný začiatok – viac radostný a plný svetla i nových výziev – začiatok Roka viery, ktorý na prahu 50-teho výročia otvorenia II. Vatikánskeho koncilu a 20-teho výročia predstavenia Katechizmu Katolíckej Cirkvi, vyhlásil Svätý Otec Benedikt XVI. Stalo sa tak ostatný štvrtok 11. októbra. Tento Rok viery vnímajme ako záchranný liek a výzvu v čase, keď nielen spoločnosť, ale aj samotná Cirkev prežíva vážnu krízu viery. Aj navzdory ubúdajúcemu dennému svetlu sa už od začiatku tohto obdobia budeme spoločne usilovať o to, aby bolo medzi nami viac svetla viery. Na našom Slovensku si ešte viac pripomíname neodkladnú potrebu znovu objaviť krásu našej kresťanskej viery, keď súbežne s iniciatívou Svätého Otca prežívame aj Rok sv. Cyrila a Metoda, ktorí nám túto vieru ohlasovali a vštepovali do sŕdc i myslí.

Porta fidei – brána viery – sú prvé slová apoštolského listu Benedikta XVI., v ktorom všetkých veriacich vyzýva k obnove viery a k svedectvu.

Chceme preto v jednote s Nástupcom sv. Petra viac uvažovať a hovoriť o našej viere a chceme ju aj viditeľnejšie uskutočňovať. Je preto na mieste zadefinovať si našu kresťanskú vieru hneď na začiatku.

 

Vieru môžeme opísať ponajprv ako vnútorný slobodný postoj úplnej odovzdanosti Bohu. Znamená to zveriť sa Bohu v dôvere vďaka radostnej zvesti Evanjelia. Náš rozum sa neustále pýta a dostáva odpovede v osobe Ježiša Krista. A potom je tu skúsenosť v úzkom vzťahu s Ním, radosť z plnosti zmyslu života blízko pri Ježišovi. Ak chceme vyhlásiť, že veríme, mali by sme Ho dobre poznať a mali by sme dobre poznať aj obsah našej viery – tá je predovšetkým z ohlasovania – teda z počutia – a zároveň aj zo skúseností, z oslovujúcich dobrých skutkov veriacich ľudí. Vo svojej viere totiž nemôžeme zostať sami, oddelení od iných. Veríme v Boha spolu – spojení s Cirkvou. To si vyžaduje neotrasiteľnú vernosť, trpezlivosť a dôveru v Božiu pomoc v každom čase: Aj keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo Ty si so mnou! (Ž 23, 4). Viera je na celý život – v dobrom i v zlom. Jej naplnením bude stretnutie sa s Bohom z tváre do tváre.

Všetci dobre vieme, že dôležitejšie ako všetky naše slová o viere sú vždy skutky. Tie najlepšie obhajujú našu vnútornú vieru. Na začiatku Roka viery sme preto vyzvaní obnoviť a posilniť svoju vieru v skutkoch nefalšovanej kresťanskej lásky. Svedectvom máme oživiť vieru tých, ktorí sa od Boha a Cirkvi odklonili a stratili sa v spurnom prostredí tohto sveta. Keby sme prestali bojovať o vlastnú vieru, alebo aj o vieru iných, naše kresťanské korene, ktoré v nás zasadili sv. Cyril a Metod, by už dávno vyschli a náboženstvo i Cirkev by sa

stali už len minulosťou. Preto, nemôžeme prestať bojovať. No, bojujme vždy s láskou!

Mám nádej, že vaši kňazi vám vo farnostiach ponúknu rôzne katechézy na tému viery, púte do Večného mesta a na miesta účinkovania apoštolov Slovanov. Niektorí sú dokonca pripravení pozvať vás na stretnutie s ľuďmi, ktorí zápasili o svoju vieru, aby vám prišli odovzdať svoje svedectvo a povzbudiť vás. Starostlivosť o upevňovanie viery však nespočíva iba na pleciach kňazov. Tým chcem povedať, že mi na srdci leží veľká starosť o vieru v rodinách. Rodičov preto s naliehavosťou prosím, aby sa stali prvými svedkami viery svojim deťom. Skúste sa s nimi spoločne pomodliť, aj napriek tomu, že ste to doteraz ešte vôbec neskúšali. Spolu s nimi prichádzajte do kostola na sväté omše a častejšie pristúpte hlavne k sviatosti zmierenia a k svätému prijímaniu. Vaše deti vás pozorujú a kopírujú. Robia to, čo vidia robiť vás. Nestačí ich iba posielať, je potrebné ich do chrámu vodiť a sprevádzať! Aj to dnešné evanjelium vás môže burcovať a zobúdzať z únavy, keď si uvedomíte, že viera je tým najvzácnejším pokladom a najcennejšou perlou či investíciou do budúcnosti vašich detí. Hoci by raz v živote mali stratiť všetko, len viera im pomôže nestratiť zmysel života.

Vyzývam aj mladých vo farnostiach, aby vyšli zo svojich izieb, odlepili ruky od

klávesníc techniky a začali sa viac zaujímať jeden o druhého. V skutočných vzťahoch sledujte spoločný cieľ a úmysel, urobiť pre farnosť a pre ľudí vo vašom okolí niečo pekné a dobré. Nech vás spojí sv. omša, výlet či zbor, alebo rôzne služby pre život farnosti.

Hoci budete iba niekoľkí, nedajte sa odradiť, hovorte o svojej viere aj pred neveriacimi spolužiakmi. Zbaviť sa nepohodlného počatého života, žiť v partnerskej neviazanosti, rýchlo zbohatnúť, nestarať sa o potreby iných a nezapájať sa do ničoho čo posúva bližšie k spoločnému dobru – je oveľa jednoduchšie ako žiť desatoro a rozhodnúť sa pre rozdávanie a obetu vlastného života v službe iným.

Pokiaľ to len zdravotný stav dovolí, prosím aj dôchodcov, aby sa v tomto Roku viery nebáli zapojiť do modlitbových skupín, hlavne do Ružencového bratstva či modlitieb matiek a otcov. Prosím vás o modlitby za vaše deti a vnúčatá a za ich vieru, ktorú tak ľahko strácajú. Príďte a naplánujte si cestu na sv. omšu aj častejšie počas týždňa. Aj napriek pútavému televíznemu programu si nájdite čas na ničím nerušené čítanie Sv. Písma.

Predstaviteľov našich samospráv, primátorov, starostov a poslancov, povzbudzujem k tomu, aby sa nebáli priznať sa naplno k svojej viere. Veď aj kresťanská viera stojí v službe spoločnosti. Nemožno ju striktne vyčleňovať. Je veľkým potešením vnímať príklady súzvuku medzi verejnou a cirkevnou správou v obci či v meste. Koľko dobrého sa dá urobiť v živej spolupráci a vo vzájomnej pomoci. Pomôžte nám osloviť pre vieru a pre život podľa Božích princípov aj komunity Rómskeho etnika, ktoré je súčasťou našej spoločnosti na Východnom Slovensku. Kultivovať sa navzájom vierou v Boha je jedinou možnou cestou.

Ináč to nepôjde. Podporte preto doslova misijné aktivity duchovných otcov, ktorí sa im venujú.

Drahí bratia a sestry, všetkých vás povzbudzujem k tomu, aby ste na všetkých postoch ktoré zastávate, či už v rodine, alebo v spoločnosti, obnovili v sebe zdravé katolícke sebavedomie. Zdravé, nie arogantné! Chráňme si svoju vieru! Viera je dar, no leží v našich rukách a našťastie aj v našich srdciach! O úprimnej viere v Božieho Syna predsa hovorí aj Sväté Písmo v tom zmysle, že dokáže aj hory prenášať. Možno je to iba metafora, no predsa je to často iba viera, ktorá nás samých dokáže preniesť ponad hory problémov a trápení, pomáha nám obstáť v životných skúškach podľa vzoru Sedembolestnej Panny Márie, učí nás zachovať si charakter i čisté svedomie, rozmnožuje v nás radosť i šťastie a uvádza nás do pohybu keď nás sústavne nabáda na zmenu k lepšiemu. Sú toto snáď malichernosti?!

Prajem vám všetkým, aby ste dobre vykročili do začiatku Roka viery a aby ste mali radosť z poznávania a odovzdávania svojej viery. Nech sa medzi nami neustále zosilňuje jej svetlo! Požehnanie Trojjediného Boha Otca i Syna i Ducha Svätého nech vás v tom sprevádza a zostane vždy s vami!

Mons. Bernard Bober

O autorovi

Tiež sa Vám môže páčiť...

Váš email nebude zverejnený. Meno a email sú požadované.