Spred 68 rokov alebo prečo chodíme na “huru ku obrázku”

23. septembra vo vojenskom priestore Valaškovce pri Obrázku bude slávená sv. omša. Prečo sa tam schádzajú veriaci z farnosti či blízkeho okolia poznajú snáď tí najstarší. Pre nás mladších nám o tom porozprávala pamätníčka toho obdobia p. Mária Kaššaiová.

1. Bolo to v čase vojny, ale prečo sa ľudia ukrývali v lese?

V našej obci boli Nemci. Bývali po domoch, boli priateľskí a inteligentní, ľuďom pomáhali. Zrazu prišla správa, že sa blíži ruský front. Všetkých ľudí z celej cirošskej doliny bolo treba evakuovať. Vtedajší pán farár Juraj Macák, ktorý vedel po nemecky, vybavil Kamenici výnimku. Nemusela byť evakuovaná, mohli sa ľudia ukryť v lese. A tak ľudia, čo mali cennejšie veci, zakopali do zeme, ostatné si brali so sebou, aj zvieratá. Odchádzali najmä chlapi, chorí zostávali doma aj tí, ktorí sa o nich starali. Na mieste, kde dnes stojí kaplnka, bola veľká lúka. Zišlo sa tam veľmi veľa ľudí, aj zo susedných obcí. Pán farár tam slúžil dve alebo tri omše. Ľudia tam boli vo dne v noci, niekoľko týždňov, až kým neprišli do obce Rusi. Najprv prišli na „vyšný koniec“, nakoľko park bol podmínovaný.

2. Kedy sa začalo chodiť do lesa na poďakovanie sa Panne Márii?

Keď sa skončila vojna, ľudia na kolenách ďakovali Bohu za ochranu a z vďačnosti tam osadili obraz Sedembolestnej Panny Márie  a pamätný kameň. Ku obrázku sme potom chodili každý rok na sviatok Sedembolestnej Panny Márie s krížom, v lese sem sa potom pomodlili ruženec. Chodieval s nami aj pán farár Juraj Macák až do svojho vysokého veku. Sväté omše sa v lese začali slúžiť až po páde komunizmu.

3. Stála na mieste dnešnej kaplnky predtým iná stavba alebo ako tam vyzeralo?

Po vojne tam bola urobená záhradka, v strede stál obraz Panny Márie. Neskôr sa tam urobil drevený prístrešok na slúženie sv. omší a už 6 rokov je tam vymurovaná malá kaplnka.

Podnet na vybudovanie kaplnky dal pán farár Juraj Macák.  Dal vtedy 1000 korún na základný kameň. Vtedy povedal: “Keď tam bude kaplnka a už nebudem medzi vami, na tomto mieste budem s vami.“Keďže ide o vojenský priestor, výstavba sa vybavovala celých deväť rokov. Posunulo sa to možno aj vďaka vojenskému biskupovi Mons. F. Rábekovi, ktorý bol do toho zainteresovaný. Pred  šiestimi rokmi kaplnku posvätil Mgr. Ján Gič.

Vdp. Juraj Macák si na toto obdobie zaspomínal vo svojej knihe Živé korene Veľkej Moravy na východnom Slovensku:

„Keď som bol na jednej fare v čase vojny, Nemci ľud nútili na evakuáciu. Poznal som svojich farníkov, preto som sa odvážil ísť ku nemeckému generálovi. Pekne som ho poprosil, aby s tým počkal, lebo sme mali choré ženy a deti. Zašiel som ku starostovi obce, komisárovi a radil som sa  s ním. Mal som pocit, že musím zmiznúť. Večer sa musela celá dedina odpratať, lebo šlo o prekvapenie Nemcov. Všetci poodchádzali do lesa. Ráno sa Nemci divili, kam sa všetci podeli.“

{phocagallery view=category|categoryid=41|limitstart=0|limitcount=0}