Sninský kameň

V rámci týždňa pre mládež sme sa v sobotu vybrali s pánom farárom na Sninský kameň. Najprv nás malo ísť 8, no nakoniec sme zostali štyria. Pán farár, Alex, Ľuboš a ja. Vyrazili sme o pol deviatej autom do Zemplínskych Hámrov.

Odtiaľ sme pokračovali pešou, asi hodinovou túrou. Bola plná smiechu a dobrej nálady, lebo sme stratili správny smer, ktorý sme rýchlo našli. Z druhej strany kopca išli na Sninský kameň aj turisti  z farnosti Trhovište. Ich výprava bola rovnako početná ako tá naša. No stretli sme aj bohoslovcov z Košíc. Po krátkom zoznámení sme sa pohli na kameň. Chlapci z Kamenice sa nedali zahanbiť a s neúnavným tempom prišli ku kameňu ako prví. Potom došli bohoslovci aj páni farári. Dosť nás zaskočili schody, no schody ako schody, skôr rebrík. Bolo to najťažšie na celej výprave. Ale ten nekonečný pohľad z kameňa bol naozaj úžasný. Urobili sme si tam obedňajšiu prestávku a po modlitbe Anjel Pána sme prešli na malý kameň. Tam tie schody boli ešte horšie. Ale pohľad opäť stál zato. Zapísali sme sa do kroniky a urobili sme niečo nečakané, ale vtipné a dobrodružné. Páni farári si vymenili navzájom kľúče od áut, a tým sme si vymenili aj trasy domov. Trhovišťania išli cez Zemplínske Hámre a my cez  Remecké Hámre, čiže sme obchádzali dookola. Cesta  bola strmá, chlapci trochu popadali, ale nič vážne sa im nestalo. Iba bola väčšia sranda. Zastavili sme sa aj pri Morskom oku. Keď sme zišli na parkovisko, našli sme si svoje nové auto a tašky sme dali do kufra. Po 500 metroch sme si všimli, že je kufor otvorený. No nevie sa kto bol posledný a nezavrel ho. Autá sme si mali vymeniť v Strážskom. Samozrejme, boli sme tam prví. Po výmene áut sme pokračovali domov. V aute sme počas cesty počúvali muzikálové pesničky, ktoré sa nám páčili. Po dobrom výlete sa pýtame: Kedy to zopakujeme ???

Matúš Stebila